Istanbul 3.deň

Náš posledný deň (odlietame až zajtra ráno, ale skoro, takže už nič nestihneme).
Vyrážame za mierneho mrholenia, ktoré sa chvíľami mení na dážď, znova do areálu paláca Topkapi, kde sa nachádza ďalšie z múzeí, ktoré zahrňuje naša karta.

Múzeum dejín vied a technológie v Islame

Nato ako málo sme o tomto múzeu našli, je nesmierne veľké a stále ho ešte opravujú, alebo dostavujú, ťažko povedať. Nachádzajú sa tu celé dve poschodia rôznych exponátov. Miestnosti sa delia na astronómiu, fyziku, matematiku, architektúru a ďalšie. Za pozretie stoja hlavne videá, ktoré vysvetľujú, ako ktorý model funguje, inak sme na niektoré modely len čučali a nechápali ;-)
Po viac ako hodinke sme presýtený rôznymi technickými vynálezmi. Vonku zatiaľ prestalo prestalo pršať a mierime do prístavu, chceme si zahovoriť výlet loďou na poobedie. Znova je tu viacero mužov, ktorý nás chcú pritiahnuť na svoju loď a dávajú nám rôzne cenové ponuky. Jeden z týchto pánov nás prehovorí ísť hneď, vraj je škaredé počasie a nie je istota, či budú vyrážať aj neskôr. Tak zaplatíme 20TL a sadáme do autobusu, ktorý nás zavezie k lodi v prístave hneď pod Sulejmanovou mešitou.

Výlet loďou po Bospore

Simit chutil

Zjavne sme prvý autobus, ktorý priviezli a loď je ešte prázdna, takže čakáme na ďalších ľudí a rozmýšľame, či sme radšej nemali ísť s nejakou spoločnosťou s pevným časom odchodu lode (tam mali cenu 25TL, asi je tých 5TL za to, že viete kedy vyrazíte). Za čas čo máme, príde predavač s tradičným pečivom Simit. Má tvar kruhu a je husto posypaný sezamom, je veľmi chutný a predávajú ho skoro na každom rohu za 1TL, ideálna desiata ;-) Turci ho zvyknú jesť na raňajky so syrovou nátierkou, ale predávajú ho celý deň až do neskorej noci.

palác Dolmabahçe

Loď konečne vyrazí a nad nami sa týči veža Galata, podplávame Galata most a pokračujeme smerom na palác Dolmabahçe, tu sídlil slávny Atatürk, prvý turecký prezident, ktorý vzkriesil upadajúce turecké impérium.
Ďalej míňame dva honosné hotely, ten druhý bol až do doby, kým na začiatku dvadsiateho storočia vyhorel, prvým tureckým parlamentom.

Bosporský most

Bosporský most v noci

Pod Bosporským mostom sa nachádza ďalšia krásna mešita Ortaköy, ale momentálne nie je prístupná pre turistov a aj jej krásu naznačuje len obraz na lešení, pretože je v celkovej rekonštrukcií. Bosporský zavesený most je impozantný cez deň a majestátny v noci, kedy sa celý rozsvieti a postupne mení farby, ktoré sa po lanách krásne prelievajú.

Hneď za mostom kotví slávna Atatürkova jachta Savorana, ktorá sa dá dnes prenajať, samozrejme to nie je pre obyčajných ľudí ;-) Nemáme moc fotiek, pretože vonku na palube sa nedalo vydržať, fúkalo a k tomu mierne mrholenie, odhadujem pocitovú teplotu na pár stupňov pod nulou. Vo vnútri bolo ako tak teplo, ale trebalo stále stierať zarosené okno a prípadne aj počkať, kým si na zmenu zvykne foťák, alebo mať aj takéto umelecké fotky.
Za oknom sa teda míňali mestečká Arnavutköy a Bebek s krásnymi promenádami, momentálne zmáčanými dažďom len s niekoľkými rybármi v pršiplášťoch. Následne sa na kopci, skovaná v oblakoch, objaví pevnosť Rumeli a pred mostom Fatih Sultan Mehmet sa loď otočí a pohne sa smerom späť do prístavu. Ideme popri ázijskej časti mesta a pozeráme si zastavané predmestia. Tesne pred tým ako zabočíme späť do Zlatého rohu, zahliadneme Dievčenskú vežu, malý ostrovček, ktorý akoby tvorila len jedna budova, z diaľky pripomínajúca kostol. S loďou pristavíme znova na rovnakom mieste a my sa vydáme uličkami do kopca k druhej najväčšej istanbulskej mešite.

Sulejmanova mešita

Jej architektom je povestný Mimar Sinan, ktorého hlavným patrónom bol Sulejman Prekrásny. Mešita má štyri minarety s desiatimi balkónmi, čo má byť symbolom Sulejmana. Nie je to však len mešita, je tu celý komplex, ktorý tvorí mešita, parky, nemocnica, hamman, náboženské školy, knižnica a kuchyňa. Dnes je prístupná mešita, a niektoré z parkov. Hamman je tiež prístupný, ale len pre hostí, ktorý si zaplatia pobyt v kúpeloch. A kuchyňa je prerobená na dve reštaurácie. Veľa ďalší budov je momentálne v rekonštrukcií. Interiér mešity je znova krásne vyzdobený a oproti vonkajšku je tu príjemne teplo, tak zasadneme na koberec a čítame si múdrosti o histórií mešity.

Nádvorie Sulejmanovej mešity

Sulejmanova mešita

A čo som si zapamätala?
Mimar Sinan bol povestný klasickými čistými líniami a kuželovitou symetriou. Sinan sa stal hlavným dvorným architektom a na tejto pozícií bol celých päťdesiat rokov a odstúpil až na svoje sté narodeniny.
Ako sa vraví v jednoduchosti je krása.
Postupne sa poberieme smerom späť do prístavu, sú už skoro tri hodiny, tak sa rozhodneme pre neskorší obed, a keďže sme už pri moste Galata, vyhrá balik ekmek. Napapaný ideme na hotel trocha prehriať kosti ;-), ale cestou si ešte kúpime ďalšie tunajšie jedlo Lahmacun. Čo ak by nás zachvátil hlad? Lahmacun je niečo ako turecká pizza, naplnená všetkým možným, my sme ochutnali mäsovú s vajíčko. Zaujímavé je, že cesto akoby mierne prizavrú a vytvorí sa taký polootvorený bochník.

Grande rue de pera

Navečer sa vydáme električkou skoro až k palácu Dolmabahçe, prezrieme si večerne nasvietenú mešitu Dolmabahçe a vydáme sa do kopca smerom k námestiu Taksim, vo svete známom tým, že práve tu Turci protestujú. Na jeho konci je hlavná nákupná ulica Grande Rue de Pera, ktorá je plná najdrahších obchodov z celého sveta a je aj poriadne preplnená, odbočíme na kvetinový trh, ale nájdeme len malú uličku plnú reštaurácií, ak sme teda odbočili správne, vrátime sa na preplnenú ulicu a za pár metrov znova odbočíme, tento raz na rybý trh. Je to také účko, ktoré sa po niekoľko sto metroch vracia späť na hlavnú ulicu. Je to skutočne prestížna ulica a nachádza sa tu aj niekoľko konzulátov. Dokonca je tu aj najväčší istanbulský ešte stále kresťanský kostol.

Galata veža

Na konci ulice, kde už aj dav trocha opadol, si na zahriatie kúpime Salep, konzistenciou pripomína našu krupicovú kašu, hodne tekutú, aby sa dala piť. Salep je ale uvarený z namletého salepového koreňa a zázvoru. Podáva sa v poháriku nahrubo zasypaný škoricou. Pomaly popíjame, až vyjdeme pri veži Galata, tá je krásne nasvietená a teraz prístupná len pre hostí reštaurácie na siedmom poschodí. Pešky sa vraciame späť do starého mesta, a spomenieme si, že sme ešte nevečerali. Síce je sobota a len trištvrte na deväť, veľa malých podnikov je už zavretých, čo sme teda nečakali, ale asi predpokladá, že na večeru sa má ísť do reštaurácie.
Nakoniec skončíme v malom kebab podniku, ktorých je tu cez deň otvorených neúrekom, len uličku od nášho hotela a dáme si na radu čašníka tanier so všetkými možnými mäsovými pochúťkami (opečené kúsky kuracích pŕs, výborné opečené pečienky, asi hovädzie, köfte a iné kúsky mäska), s pita chlebom a opečenými okorenenými krúpami. Bol to krásny výlet a zakončili sme ho skvelým jedlom.

Nedeľu máme letieť domov, a keďže sa nám chce spať čo najdlhšie, zvolíme nový typ cesty, vlak popod Bospor, bol len nedávno otvorený a na cesta zo stanice v starom meste až k stanici v Kadıköy je to len 10minút. Zo zástavky do prístavu, odkiaľ ide každú polhodinu autobus na letisko (tomu cesta trvá asi 45min), sa treba presunúť pešo a zaberie to aspoň 15minutami celkom svižnej chôdze, ale cestou stretneme aspoň pár starých pôvodných domov, ktoré zjavne pamätajú aj doby, kým Istanbul nebol tak zabudovaný.

Istanbul 2.deň

Deň druhý
Ráno sa zobúdzame do ďalšieho krásneho dňa, a po raňajkách ideme znova na potulky po meste. Začneme palácom Topkapi, v jeho areály je aj archeologické múzeum, ktoré navštívime ako prvé. Je tu množstvo nádherných sarkofágov, náhrobných kameňov, sôch až z antického obdobia, pozostatky z rôznych chrámov z oblasti celého západného Turecka, asi by sa tu s kľudom dalo ostať celý deň. V areály múzea sa nachádza aj menšia budova, ktorá pôvodne slúžila ako jedna z reprezentačných budov paláca.

Je nádherne zdobená kachličkami a vo vnútry je pekná zbierka rôzneho porcelánu. Okrem porcelánu je tu aj pekná zbierka ozdobných hlavných štítov, ako je na obrázku.

Palác Topkapi

Tento obrovský palác skladajúci sa z množstva honosných budov, parkov a nádvorí sa rozkladá na vrcholku priamo nad Bosporom a Zlatým rohom a je z neho krásny výhľad na more. My neprichádzame cez hlavnú bránu, ale smerom od archeologického múzea, a preto ako prvý navštívime hárem v ktorom žili najkrajšie ženy z celého kráľovstva.

Hárem

Zlatá ulička

Jedna z nádherných izieb

Táto nádherná budova, bola síce skôr väzením ako domovom, ale je prenádherne vyzdobená, taká zlatá klietka. Na všetkých stenách sú nádherné kachličkové obklady a miestnosti sú tiež honosne zdobené. Medzi najkrajšie izby patrí tá sultánovej matky. Toto sídlo krásnych žien, ale aj budúcich sultánov je spoplatnené zvlášť, ale odporúčam tieto priestory navštíviť. Dokonca je tu aj jedna terasa, z ktorej je vidieť na vežu Galata a hlavne si môžeme obzrieť hárem aj z vonka.

Hárem

Sieň žiadostí

Sieň žiadostí

Z háremu sa vychádza priamo pred sieň žiadostí, táto nádherne zdobená miestnosť je vlastne vstupom na tretie nádvorie a práve tu informovali sultána jeho vojvodcovia a poradcovia o stave ríše, zatiaľ čo sultán ležal na vankúšoch, pekný život. Veľmi výnimočne tu prijal aj zahraničných veľvyslancov.

Trón

Vo vnútri je dokonca nechaný pôvodný trón aj s vankúšmi ;-) a vo vitrínach je vystavené slávnostné sultánove oblečenie. Ďalej na námestí sa dajú v jednej z budov prezrieť aj iné typy oblečenia sultánov, a to v rozličných obdobiach.


Pokladnica

Pokladnica

Ide vlastne o niekoľko miestností do ktorých sa vstupuje zvlášť, niekedy ide len o jednu miestnosť inokedy o viacero, ale poklady v každej z nich vyrazia dych. Sú tu vystavené tie najkrajšie klenoty a ozdobné dýky, ale čo asi najviac očarí je obrovský diamat, ktorý zatieni všetko ostatné. V miestnostiach je zakázané fotiť, preto nepriložím žiaden obrázok, ale niektoré obrázky sa dajú pozrieť na stránkach paláca http://topkapisarayi.gov.tr/en/content/imperial-treasury, alebo len tak vygoogliť (stačí zadať topkapi treasure a obrázky už hovoria samé za seba).

Komnata svätých relikvií
Znova samostatný vchod na tretom nádvorí, nejde o jednu miestnosť, ale o niekoľko prepojených miestností v ktorých sa nachádzajú významné relikvie prorokov Islámu, preto je tu znova zakázané fotiť a je dôležité nechať dostatok priestoru, pre tých čo sa chcú na tomto mieste pomodliť.

Obriezková miestnosť

Štvrté nádvorie ponúka výhľad na Bospor a Zlatý roh a na sultánove záhrady, je tu niekoľko lavičiek a dá sa tu príjemne oddýchnuť od všetkých tých impozantných miestností. Nachádzajú sa tu ďalšie menšie budovy s nádherne zdobeným interiérom, nie že by exteriér niečím zaostával. Zaujme určite aj Obriezková izba, a výhľad na mesto, ktorý ponúka terasa pred ňou.

Jedna z bodov na štvrtom nádvorí

Z posledného nádvoria sa vydáme cez tie predchádzajúce späť, ešte sa zastavíme na prvom, tu sa predávajú vstupenky, my sme si ich nemuseli kupovať, pretože máme od včera kúpenú kartu do múzeí, stála 85TL a nám sa oplatila lebo máme naplánované navštíviť skoro všetky múzea čo sú v cene. Ďalej je tu chrám Hagia Irene, vstup sa platí zvlášť a my sme dovnútra nešli. Palác opúšťame Zlatou bránou, ktorá je hneď oproti Hagie Sofie a kedysi ňou smel prechádzať len sultán.

Mozaikové múzeum

Našou ďalšou zástavkou je múzeum so starými, ešte antickými mozaikami,  ktoré sa nachádza pod Modrou mešitou a pri hľadaní sa netreba nechať zaraziť tým, že je uprostred uličky plnej rôznych obchodíkov, prevažne z kobercami a luxusnejším tovarom.
Múzeum nie je veľké, ale mozaiky sú pekne zrekonštruované a dá sa na ne zblízka pozrieť, navyše tu nestratíte veľa drahocenného času a návštevu si určite zaslúži.
Keďže už je čas na obed, stavíme sa pred ďalším cieľom na jedlo, a nie je to nič iné ako tradičný kebab a naozaj chutil, aj keď tie hranolky v ňom skutočne nemuseli byť :-)

Grand bazaar a Egyptský bazaar

jedna z uličiek Grand Bazaaru

Prvý je skutočne obrovský, s vyše 4000 obchodmi sa hádam ani nedajú prezrieť všetky, predáva sa tu skôr drahší tovar. Treba sa pripraviť na to, že vás bude stále niekto zastavovať a snažiť sa vám niečo predať, odporúčam naučiť sa hovoriť nie. Prevažne sú tu obchodíky s kobercami, šperkmi, látkami, koženými produktmi, rôznymi šatkami, ale aj vodnými dýmkami a oblečením. Nachádza sa tu aj veľa kaviarničiek, kde ponúkajú hlavne tradičný čaj v typicky hruškovito tvarovaných pohároch. Grand bazaar je celý krytý, preto je tu celkom horúco aj keď je február, nechcem si predstaviť ako je tu v lete. Aj my sme sa nechali uniesť a mám nádhernú pašmínu, len to zmlúvanie nám až tak nešlo. Keď sa vymotáme von, dáme si čerstvý džús a opýtame sa na cestu k ďalšiemu bazaaru.

Bazár s korením

Egyptský bazár, alebo bazár s korením sa nachádza pre moste Galata, pri Novej mešite. Je dobré ho prejsť aj zvonka, kde sú obchody s lacným oblečením, ale hlavne na jednom ramene jeho Lkovitého tvaru sú obchody s čerstvými rybami a gaštanmi. Vo vnútri prevažná väčšina obchodíkov ponúka rôzne koreniny, mnoho druhov sušeného ovocia a orechov, sypané čaje a súpravy tradičného čajového servisu. Nechýba množstvo sladkostí hlavne tradičné loukomi, turecký med a baklava. Je tu aj niekoľko obchodov so suvenírmi a krásnymi farebnými miskami. Úplne takými istými ako sme už videli v Mostare.
Z trhu vyjdeme priamo pred Novou mešitou, tak šup rovno dnu.

Nová mešita

Nová mešita, interiér

Stojí tu už niekoľko storočí, ale názov jej zjavne nemal kto zmeniť :-) Interiér je znova nádherný, a tak si sadneme na koberec a kocháme sa krásnou kupolou a kachličkami na stenách. Je krásne zdobená ako Modrá mešita a ťažko povedať, ktorá je krajšia.

Nová mešita v noci

Deň sa chýli ku koncu a aj teplota už o niečo klesla, preto obliekame znova bundy a keďže je dnes Valentína, ideme na večeru, vyberieme si, alebo necháme sa ukecať jedným z "nadháňačov" na usadenie sa vo veľmi príjemnej reštaurácií priamo na moste Galata, odkiaľ máme krásny výhľad na Novú mešitu, Hagiu Sofiu a palác Topkapi. Aj keď nie je leto, dá sa sedieť vonku, majú tu pripravené ohrievače. Škoda len, že počas jedla začalo pršať a neprestalo až do nasledujúceho rána, a počasie už vyžadovalo aj tie bundy, ale veď je február.

Istanbul 1.deň

Pod stromčekom ma čakalo veľké prekvapenie, výlet do Istanbulu, tohto mesta na strete dvoch svetadielov a dvoch kultúr. Začíname v Budapešti, odkiaľ letíme skoro ráno, aby nás už o deviatej, teda vlastne o desiatej tunajšieho času, privítal Istanbul. Hneď sa treba obrniť dávkov trpezlivosti, pretože na tri pristáte lietadlá je tu až jedna pani na pasovú kontrolu :-)

Deň prvý
Prístali sme v ázijskej časti mesta a ubytovaný sme v starom meste na európskej časti, preto nasadáme na autobus do prístavu Kadiköy, kde sadáme na trajekt, cena je veľmi príjemna 3TL(turecké líry, čo je pri terajšom kurze asi 1euro). Zvolili sme trajekt, je nádherné počasie a príjemných 18°C. Inak by sa dalo ísť aj podmorským tunelom, ktorý nedávno otvorili.

loď na ktorej pripravujú balik ekmek

Z trajektu sa dá veľmi pekne obzrieť takmer celé mesto, za chrbtom máme ázijsku časť, a pred sebou na polovičky rozdelenú európsku časť a ešte pri takom slnečnom počasí je to skutočný zážitok. Keď vystúpime, je akurát čas na obed a sme rovno pri známom rybárskom moste Galata. Ideme teda skúsiť prvú z tunajších pochúťok balik ekmek, je to vlastne polovica bagety naplnená opečenou makrelou, cibulou a šalátom. Predáva sa priamo v prístave a makrelu opekajú dokonca na lodi. Je tu hneď niekoľko ľudí, ktorý sa starajú o pohodlie hostí, majú tu malé stolíky s taburetkami, kde sa usadíme, okolo sa to len hemží "čašníkmi", ktorý nám ponúkajú nápoje, vlhké obrúsky na ruky a ešte nakladanú zeleninu v slanom náleve, čo je asi najtradičnejšia príloha, podľa nás bola až moc slaná, ale spolu so sendvičom to bolo celkom fajn :-)

veža Galata

Po dobrom jedle sa idem ubytovať a rozhodujeme kde začať. Na február je až neskutočné počasie, a preto sa rozhodneme navštíviť ako prvú vežu Galata, odkiaľ je nádherný výhľad na celé mesto. Prejdeme po moste Galata, ktorý spojuje európske časti mesta, oddelené zálivom Zlatý roh. Most má dve poschodia, na spodnejšom, rozdelenom na dve časti kvôli lodiam, sú reštaurácie a na vrchnom je cesta, kolaje pre električky a samozrejme chodníky pre chodcov okiaľ miestny lovia ryby. Po prejdení vyrazíme do prudkého kopca k veži. Celú cestu lemuje nesmierne množstvo malých obchodíkov a predavačom, ktorý ponúkajú čerstvý džus z pomarančov a granátových jabĺk, odporúčam túto pochuťku skúsiť. Výstup na vežu nie je zadarmo a nie je ani najlacnejší, ale investícia stojí zato.

výhľad na všetky časti mesta

Z veže sa električkou presúvame so starého mesta a chceme si ísť pozrieť Modrú mešitu, ale práve je pre uzavrená, je čas modlenia. Treba si dopredu zistiť, kedy sú časy modlenia, mešiata je vtedy vždy na 90minút zatvorená. Našťastie, Hagia Sofia je len pár krokov tak zamierime tam, cestou si prezrieme Hamman, alebo tradičné turecké kúpele, ktoré sú stále funkčné a dajú sa navštíviť, my ich míňame len zvonka.

Hagia Sofia

Hagia Sofia

Tento pôvodne kresťanský chrám, zdobený nádhernými mozaikami, bol premenený na mešitu a dnes slúži ako múzeum, aby nevyvolával ďalšie rozbroje. Pri premene boli mozaiky len pretreté, teraz sú odhalené a veľmi pekne sa dopĺňajú s moslimskými symbolami. Múzeum je naozaj obrovské, na prízemí sa dajú prezrieť krásne zdobené stĺpy a obrovské lustre, len koberce už tu nie sú. No najkrajší pohľad na celú Hagiu Sofiu je z hornej galerie, kde sú aj všetky zlaté mozaiky. Táto megastavba má vyše 1500 rokov a vždy dominovala panoráme Istanbulu, čas je na nej celkom vydieť, veľa miest ešte nie je úplne zrekonštruovaných, a preto tu aj teraz stálo obrovské lešenie. Neočakávajte žiadne úplné mozaiky, veľa drobných zlatých kamienkov bolo ukradnutých počas 4.krížiackej výpravy práve kresťanskými križiakmi. Smutné, že práve moslimovia boli ohľaduplnejší. Možno preto jediná celá zachovaná mozaika je tá nad oltarom, na ňu sa nedalo ľahko dostať ;-) tá zobrazuje Pannu Máriu s dieťaťom.

vnútro Hagie Sofie

Keď výdeme pred chrám očarí nás nádherná zlatom zdobená fontána na umývanie nôh. Zaujímavé je, ako dobre boli pristavané minarety, vôbec nezasahujú do budovy a pekne ju dopĺňajú.

fontána na umývanie nôh

mauzoleum

Po vonkajšom obvide Hagie Sofie sa dá vojsť do mauzoleí Selima II. a ďalších jeho potomkov, teda tých čo vládli, ostatný synovia sú pochovaný v hrobke otca, ďalej sú tu jeho manželky, ale ťažko sa to overuje, pretože nikde sme nenašli žiadnu tabulku alebo popisok, tak veríme nášmu sprievodcovi. Každá budova je nádherná a z vnútra krásne zdobená, len nesmiete zabudnúť, že do každej sa treba vyzuť, presne tak iste ako do mešity, len tu netreba šatku na vlasy. Stojí za to zohnúť sa k topánkam, každá "hrobka" má prenádherne namaľovanú kupolu a steny zdobia ozdobné kachličky.
Cestou k mešite zaženieme menší hlad všade predávanými pečenými gaštanmi, ktoré sa s tými čo sa predávajú u nás nedajú ani porovnať.

Modrá mešita Sultanahmed

vnútro Modrej mešity

Dal ju postaviť sultán Ahmed I. a názov dostala podľa krásnych modrých kachličiek, ktoré zdobia steny mešity. Pred vstupom je treba sa vyzuť, sú tu na to pripravené igelitové sáčky. Pre ženy je lepšie zakryť si vlasy už pred vstupom na nádvorie na ktorom je fontána na umývanie nôh. Z nádvoria sa turisti dovnútra nedostanú, musia použiť bočný vchod. Mešita je nádherná, a podlaha ani neoziaba, vďaka všade prítomným kobercom, na ne sa dá sadnúť a kochať sa krásnym stropom, z ktorého vysia obrovské lustre, ktoré končia len asi dva metre nad zemou.

Modrá mešita

Mešita má šesť minaretov a aj zvonka je nádherná, dokonca vraj podľa nej je postavený hrad Popolušky v Disney Worlde. Okrem samotného chrámu komplex obsahuje aj ďalšie buduvy, ktoré nie sú prístupné.
Pred komplexom modrej mešity sa rozkladá pôvodný Hipodrom, z ktorého tu dnes stoja už len dva obrovské obelisky.

Ako poslednu vec dnes ešte stihneme vodnú nádrž, ktorá za dávnych čias cisára Justiána zásobovala vodou celé mesto, dnes už slúži len ako turistická atrakcia a často sa tu odohrávajú rôzne koncerty vďaka výbornej akustike.

Yerebatan Sarnici alebo Zatopený palác
Tento podzemný priestor drží 336 stĺpov a v tej troche vody čo tu ešte ostalo si kľudne plávajú ryby. Je tu skutočne nádherná atmosféra.
Keď sa tu poprechádzate po ohraničených chodníčkoch určite natrafíte aj na stĺpy, ktorých podstavcom je hlava medúzy, ukážka toho ako sa dá recyklovať umenie po predchodích náboženstvách. Samozrejme je medúza otočená dole hlavou, aby stratila svoju moc.

Zatopený palác

Na večeru sa stavíme v malom podniku na kľudnej ulici, kde si dávame ďalšiu tureckú špecialitu, placky (často aj iné tvary) z mletého hovedzieho mäsa Köfte a tradične sa podávajú s rýžou a cacikom (jogurtový dresing). Na pitie vyskúšame Ayran, jogurtový nápoj, u turkov veľmi oblúbený,  ktorý je aspoň pre mňa potrebný, pretože prinesený šalát je chutný, ale hrooozne štiplavý.

Nezidérske jazero

Cyklovýlet

prvé táborisko za Vysokou pri Morave

Ja vyrážam z Bratislavi, troška opačným smerom než by som mala, do Vysokej pri Morave. Tu sa máme stretnúť a tu, pri malom jazere, rozložíme prvý tábor. Večer to vyzeralo celkom romanticky, ale v noci bola strašná zima, asi sme sa nemali usídliť tak blízko pri vode. Ranné slniečko príjemne zohrialo kosti, a tak rýchlo balíme a nasadáme na bicykle smer Rakúsko.

Ranné prípravy

Cyklomost slobody

Po nie práve najrovnejšom cyklochodníku sa dostávame z Vysokej pri Morave až do Devínskej, cestou sme si párkrát neboli celkom istý, či vlastne ideme správne, pretože sa cesta rozdeľuje a miestami je len vysypaná štrkom, ale snažíme sa držať Moravu na dohľad a nakoniec dorazíme do cieľa. Dáme si výdatný a chutný obed, až na to, že niektorý spolucyklisti z ČR nechápu, ako vyzerá slovenský guláš a nie sú spokojný s jeho konzistenciou (to u nás je ešte celkom hustý, originál maďarský, je predsa polievka). Do Rakúska sa dostaneme po cyklomoste v Devínskej, po výdatnom obede to do kopca šlape celkom ťažko, ale po rovinke smerom ku Schloss Hofu to už ide akoby samo. Zámok len minieme, ja som dnu už bola a ostatným sa tam nechce, ich smola ;-)

hlavne, že je kde oddychovať

Pri zámku sa mi darí spadnúť z bicykla, našťastie som si nič hrozné nespravila, len v rukavičkách mám zrazu dierku a som trocha od prachu. A tak si potrebujem oddýchnuť a sadám do auta. :-) Pokračujeme ďalej smerom k Nezidérskemu jazeru. Prvú zástavku si dávame za Dunajom pri kostole v dedine Bad Deutsch-Altenburg. Je neskutočne horúco, a tak oceníme príjemné oddychovanie v tieni, aj keď na netradičnom mieste.

Ja s mackom ešte ostávame v aute a pokračujem do ďalšej dedinky Rohrau, kde máme celkom dosť času kým dorazí náš cyklistický konvoj, tak vytiahneme deku a ja si dám šlofíka :-)

šlofíček

Takto oddýchnutá môžem znova nasadnúť na "kolo" a mierime do kempu. Cestou sa nám však ešte podarí zažiť nejakú tú srandu. Podľa mapy tu je cyklistický chodník, ale nejak sme si znova nie celkom istý, či sme tam kde máme byť. Ideme medzi kukuricou, po zjavne poľnohospodárskej ceste, až prejdeme na prašnú cestu a tu nastáva problém. Cestu je práve uzavrená, pretože tu jazdia nejaké rallye autá. No prešli sme už celkom hodný kus od normálnej komunikácie, preto sa nám nechce vracať, ideme teda po poly.

prach čo za sebou nechalo auto

konečne späť na este

Prešlapeme kilometer, možno viac, možno menej, a konečne vidíme odbočku a tam ceduľku, že odtiaľto už cesta nie je uzavrená. Môžeme znova nasadnúť na bicykle a pokračovať v jazde. Po ďalšej asi polhodinke, konečne zbadáme naše auto a už celkom znudených šoférov. Ďalšou zástavkou má byť už miesto kde budeme nocovať. V Rakúsku by asi nebol najlepší nápad rozložiť sa hocikde, keďže ich pokuty si skutočne nemôžeme dovoliť. A tak pokračujeme do ďalšej dedinky, kde je konečne odbočke ku kempu, ten je až pri jazere čo znamená asi dva kilometre dlhý úsek medzi rákosím. Pri už skoro zapadajúcom slnku je to celkom romantické. Prikladám odkaz na náš kemp
https://www.google.com/maps?t=m&ll=47.9238004,16.7748664&z=15&q=Campingplatz+Breitenbrunn&cid=0xfbd4ad6e0b08a6b6&output=classic&dg=ntvo ak by niekoho zaujímalo. Keď konečne dorazíme na miesto, na recepcií už nikto nie je a nevieme ako sa ubytovať. Preto sa rozhodneme stany rozložiť na voľnom priestranstve a zaplatiť ráno. Horšie je to s toaletami a sprchami, zjavne sa do nich vstupuje na čipovú kartu, ale našťastie pre nás, vyzerá, že dvere sa tu nezvyknú zatvárať a tak sa všade bez problémov dostaneme. Skúšali sme sa aj kúpať v jazere, celkom sa to dalo, len vody je dlho len po členky a dno je celkom bahnité. Voda však príjemne osvieži po celom dni na slnku.

rozhladňa

Ráno idú všetci vyskúšať vodu, potom znova balíme a veci treba nanosiť do auta, ktoré stojí celkom ďaleko, ale kým čast z nás nosí veci, stihneme zaplatiť a môžeme sa vydať na ďalšiu cestu. Je už ale niečo po desiatej a slnko začína znova páliť. Cestou medzi rákosím sa zastavíme aj pri rozhľadniach a kocháme sa výhľadom.

zámok Esterházy

Našou prvou zastávkou je Eisenstadt, malebné mestečko a tiež hlavné mesto spolkovej republiky Burgenland, do ktorého dorazíme priamo naobed, a tak zasadneme do záhradky jednej z reštaurácií a dáme si, ako inak šnicel so zemiakovým šalátom :-) a keďže ide o obedné menu dostaneme aj zmrzlinu.
S plnými bruchami sa odvalíme do blízkeho parku nad zámkom Esterházy. Zahráme si partičku Bangu a ja s macko sa vyberieme pozrieť si aj zámok. Exteriér vyzerá akoby bol palác postavený v klasicistickom štýle, ale pôvodne to bol gotický hrad. Vo vnútri je pôsobivá zbierka obrazov, sôch a momentálne aj súčasná zbierka fotografií. Najkrajšou miestnosťou zámku je určite Haydnova sála, kde pôsobil známy skladateľ Joseph Haydn. Z množstva ďalších miestností je aj krásny výhľad na záhrady. Prehliadka nám zabrala celkom dosť času, keďže sme dostali travelguide a tam boli nekonečné rozpravy o každom obraze.

cesta ku kamennému mestu

Keď sa k ostatným vrátime, hneď vyrážame. Cyklistický chodník ide popri viniciach a čo chvíľa sú tu rôzne odstavné miesta, väčšina aj so zabezpečeným tieňom a "studničkami" na vodu.
Cestou na kopec nad dedinkou St. Margarethen je kamenné mesto, asi bývalí lom, prerobený na atrakciu pre turistov, ktorá pripomína filmové kulisy. My sa dovnútra nechastáme, už sa ponáhľame k vode a aj vstupné je vysoké.

cesta späť k jazeru

Cesta z kopca ide znova popri viniciach a už vidíme znova na jazero a tešíme sa ako sa v ňom okúpeme. Z viníc schádzame popri zábavnom lunaparku a cez menšie dedinky, kde predávajú čerstvé ovocie, a tak si cesto spríjemníme sladučkými marhuľkami. Tento raz dorazíme do kempu o niečo skôr a bez problémov sa navečeriame a nájdeme si miesto na rozloženie stanov. V cene ubytovania máme aj vstup na kúpalisko, to je už zatvorené, a tak sa osviežime zaplávaním si v jazere. Inak je vonku celkom dosť komárov, tak poctivo zatvárame stany, aj počas večerného bangu. Ráno sa rozdelíme na dve skupiny, aby sme sa vystriedali na kúpalisku a pri balení vecí. Znova pridáva odkaz na kemp
https://www.google.com/maps/place/Storchencamp+Rust/@47.8019518,16.6333745,13z/data=!4m2!3m1!1s0x0:0xa783f07896ed63eb

cestou u kempu 

Okolo jedenástej vyrážame, ja sa tentoraz veziem autom. Už sa nachádzame pri najspodnejšom okraji jazera a tak je načase prejsť do Maďarska, na bicykloch je to jednoduché, ale auto sa muselo niekoľkokrát vrátiť, lebo daný prechod nebol pre autá prejazdný. Keď sa nám konečne podarilo prejsť hranice, vyrazíme smer Sopron, kde tentokrát čakajú cyklisti na auto. Dáme si výdatný obed so sladkým dezertom, palacinkou s chutnou orechovou plnkou. Dnes sme všetci celkom unavený a zamierime priamo do kempu v Hegyko. A znova odkaz
https://www.google.com/maps?t=m&ll=47.8019518,16.6333745&z=13&q=Storchencamp+Rust&cid=0xa783f07896ed63eb&output=classic&dg=ntvo

jeden z bazénov

Tento kemp je asi najlepší, v cene máme aj prístup do všetkých bazénov, okrem plaveckého je tu vonkajší a vnútorný s termálnou vodou a vnútorný bazén s masážnymi triskami. Len bazény zatvárajú už o siedmej, tak si ich až tak neužijeme, ale aj ráno je deň. Ideme stavať stany a všímame si ako sa zmenilo počasie, prihnal sa vietor, tak pre istotu staviame stany do kruhu, horšie je, že jedna z našich skupín má len jednovrstvový stan, v aute je nejaká celta, tak im ju pripevňujeme na stan. Nedá sa síce poriadne vchádzať a vychádzať, ale keď sa v noci spustil dážď aspoň nepremokli.

tábor ;-)

Večer si ešte vyrazíme do mesta, ako to tak vyzerá, práve sa tu koná nejaký festival, asi ochutnávanie vína, na pódiu hrá živá hudba a je tu niekoľko stánkov so syrmi, ale väčšina je s vínom alebo pivom. Každý kúpime nejaký nápoj a zasadneme za jeden z nachystaných stolov. Rozmýšľali sme, že vytiahneme aj Bang, ale vietor by nám to moc znepríjemňoval. Tak len posedíme, ochutnáme chleba s oškvarkovou pomazánkou a cibuľou a poberieme sa spať.

ráno stany stále stoja

Noc nebola vôbec príjemná, hrozne fúkalo a ja som párkrát dostala stanom do hlavy, ako sa doňho oprel vietor. Ale všetko prežilo, nič neodfúklo a všetci sme sa zobudili suchý. Po raňajkách sa ideme znova kúpať, kemp musíme opustiť do jednej a tak si užívame vodičku. Keď už sme konečne zbalený a nachystaný začne pršať, zostaneme teda ešte na obed. Za ten čas prestalo pršať a hurá na bicykle.

palác Esterháziovcov

Naším posledný cieľom je mestečko Fertöd, v ktorom sa nachádza ďalší z palácov, ktorý patril Esterháziovcom. Tento je prezývaný "maďarský Versailles", a je to skutočne honosné sídlo s nádhernými a rozľahlými záhradami. Už sme tu druhýkrát a znova nemáme čas na prehliadku. Pre nás tu cesta končí, nakladáme bicykle na auto a ideme domov, keďže niektorý z nás musia ísť do práce. Až tak neľutujem, lebo počasie sa pokazilo a už je veľmi chladno.

Až na posledný deň, sme si užili krásne letné dni na bicykloch a hlavne s priateľmi :-)